Galina Juričová
Môžeme si za to sami
Už odmalička som chcela byť učiteľkou. Fakt. Poznáte tie detské hry. :) Bábiky do radu a otázky, na ktoré si aj sami odpovedáte. Zmeneným hlasom, samozrejme. Mala som obrovské šťastie, keď som nastúpila do ZŠ. Moja učiteľka bola anjel. Hltala som každé jej slovo a keďže som bola tiché, poslušné a šikovné dievčatko, o ktorom pani učiteľka pomaly ani nevedela, plávala som medzi písmenkami a číslicami jedna radosť.No aj mne, ako šikovnej žiačke sa občas pritrafilo niečo, čo ma rozladilo. Napríklad také nepodarené dvere na domčeku, ktoré som dogumovala a potom nad nimi plakala. No moja spasiteľka ma len pohladila po hlávke, utrela slzičku, usmiala sa a povedala : Dvere zafarbíme, Galinka, a môj obrovský problém sa rozplynul ako dym. Domček bol zrazu krásny. :) Stále som chcela byť ako ona, bola mojím vzorom a len ma utvrdila v tom, že práve toto chcem robiť a podobať sa jej. Učiť deti, pomáhať im, hrať sa s nimi....a utrieť aj slzičku, keď bude treba.